Saturday 21 May 2016

We need a renaissance in agriculture, conclusion of an interesting talk on RSTV.



https://www.youtube.com/watch?v=StuTpEOsoIY

Also: This talk has been uploaded here (http://decipherias.com/rstv-the-big-picture-state-of-agriculture-and-rural-economy/) with summary and following conclusion.

Conclusion :
  • The extent of government intervention in agriculture is still a matter of debate within the economists but there is a broad consensus that such interventions must prioritise investments which lead to sustainable long-run growth over subsidies which offer short-term fixes.
  • Among all the economic sector agriculture is most undeveloped. Agriculture sector strongly needs reform in its policies to increase productivity of land. There is a need to shift heavy public investment to modernise this sector. Price mechanism and market structure should be reviewed and there is a need to establish provisions to eliminate the middleman, which eats up all possible profit of farmers.
  • Although the Agriculture minister remains positive about India being on the road to achieve 4% growth in agriculture, but the challenges are manifold. Today , agriculture needs a strategy that will be broken down to the last level which is the village level. The issues at district level also need to be prioritised and then efforts should be made for their resolution.
  • What the agriculture sector needs today is a renaissance, to rebuild the agriculture sector.


Sunday 15 May 2016

ग्रामीण अर्थकारणातील प्रश्नांची बाबासाहेबांची ही मांडणी स्वीकारली असती तर देश समृद्ध झाला असता.


शेतीचे प्रश्न, विशेषतः दारिद्र्य समजाऊन घेताना डॉ बाबासाहेब आंबेडकरांच्या "Small holdings in India and their remedies" या १९१८ मध्ये प्रसिद्ध झालेल्या लेखाचा मला खूप उपयोग झाला. 


तीसेक पानांच्या या लेखात बाबासाहेबांनी ह्या समस्येचे फार छान विश्लेषण करून खालील मांडणी केली आहे.

शेती एक उद्योग कसा आहे,
शेतीच्या आकारमानाच प्रश्न कसा अर्थशास्त्रीय पद्धतीने बघावा लागेल,
आकारमान वाढणे का आवश्यक आहे,
त्यावरचा अतिरिक्त लोक पोसण्याचा बोजा हा कसा घातक आहे,
त्यामुळे शेती कशी तोट्यात जाते,
तोट्याची शेती कशी ग्रामीण भागाची समृद्धी खाउन टाकते.
तोट्याची ग्रामीण भागाची अर्थव्यवस्था कशी देशाची समृद्धी खाउन टाकते,

त्यानंतर त्यावरील उपाय सुचवून उपायांचे जबरदस्त समर्थनही केले आहे.

यावरचा एकमेव उपाय हा ग्रामीण समृद्धी आणणे आहे.
त्यासाठी एकमेव उपाय झपाट्याने उद्योगीकरण वाढणे आवश्यक आहे

यातून त्यांच्यामते खालील बदल आपोआपच घडून येतील.

खेड्यातील लोकसंख्येचा वाढीव बोजा शहराकडे वळेल
शेतीचे आकारमान वाढेल
शेती नफ्याची झाली की भांडवल वाढेल,
शेतीत गुंतवणूक वाढेल, ग्रामीण भागात क्रयशक्ती वाढेल. दारिद्र्य संपेल.

या लेखाचा जरूर सगळ्यांनी अभ्यास केला पाहिजे.

विशेषतः -खेड्याकडे चला म्हणणारे, सिलिंग चे समर्थक, तोकड्या जमिनी भूमिहीनांच्या गळ्यात बांधून त्यांना भूदास बनवणारे, पुनर्वाटप करा म्हणणारे- या सर्वांनी बाबासाहेबांच्या या लेखाचे पुनःपुन्हा वाचन करावे.

ग्रामीण अर्थकारणातील प्रश्नांची बाबासाहेबांची ही मांडणी स्वीकारली असती तर देश समृद्ध झाला असता.

ही मांडणी स्वीकारणे गेल्या साठ वर्षात काँग्रेसी आणि समाजवादी, डाव्या, पुरोगामी म्हणवणाऱ्या सरकारांना अडचणीची ठरली असती. म्हणूनच त्यांनी बाबासाहेबांच्या अर्थशास्त्रातील मांडणीकडे हेतुपुरस्सर दुर्लक्ष केले,त्यांच्या सोयीच्या प्रतिमेचा फक्त घटनेचे शिल्पकार म्हणून उदो उदो केला.

त्याचा परिणाम आजचे आपल्या देशाचे मागासलेपण आणि शेतकऱ्यांच्या आत्महत्या यात दिसतो.

Wednesday 11 May 2016

शेतीआणि शेतकऱ्यांचे प्रश्न आर्थिक आहेत. तेआर्थिक राजकीय पद्धतीनेच सुटतील.

शेतकऱ्यांची चळवळ जातीयवादी झाली नाही, ती कामगार चळवळीसारखी एक समूहावादी युनियनही झाली नाही. म्हणूनच तिचे आकलन समूहाच्या जोरावर प्रश्न सोडवू पाहणाऱ्या आजच्या डाव्या आणि पुरोगामी चळवळीला झाले नाही. ती जातीवादी व्हावी, व्यवस्थाविरोधी व्हावी असे प्रयत्न मोठे धुरंधर पक्ष आणि पुढारी यांनी खूप केले. त्यांना यश आले नाही, खूपदा लपून छपुन किंवा उघड अशी जातीवादी, व्यवस्थाविरोधी मांडणी झाली आणि होते आहे. देशभरात कोणी नेता अग्रस्थानी नसतानाही ही चळवळआपले अर्थवादी स्वरूप घेवून पुढे सरकतेआहे. नेते, संघटना मागे फरपटत येतआहेत आणि लटके नेतृत्व देवू पाहताहेत.आजपर्यंत जे झाले नाही ते यापुढेही होणार नाही. शेतीआणि शेतकऱ्यांचे प्रश्न आर्थिक आहेत. तेआर्थिक राजकीय पद्धतीनेच सुटतील.सूट सबसिडी अनुदान आरक्षण अशा भिकवादी कल्याणकारी मलमपट्टीने फारतर कुणी नेता, संघटना मोठा होईल एवढेच. शेतीच्या आणि ग्रामीण अर्थकारणाचा प्रश्न सोडवण्याची योजना स्वभाप च्या जाहीरनाम्यात दिलीआहे

Monday 9 May 2016

What do we need?



.., a decentralized, ideas-based, grassroots movement of people who actually believe passionately in freedom and free markets...
( I like this. From :https://fee.org/articles/millions-in-brazil-follow-a-teen-leader-to-freedom/)